Potravinové zdroje včiel medonosných pod hrozbou klimatickej zmeny: kontinentálna analýza naprieč Európou

Vedci z trinástich európskych inštitúcií pod vedením Andreie Quaresmovej a Alexandra Kellera publikovali v decembri 2025 v časopise Nature Communications doteraz najrozsiahlejšiu kontinentálnu analýzu toho, ako klimatická zmena ohrozuje potravinové zdroje včely medonosnej (Apis mellifera). Štúdia analyzovala 2 500 vzoriek peľu z 310 lokalít naprieč všetkými 27 krajinami Európskej únie a po prvý raz kvantifikovala, koľko peľových zdrojov včely stratia pri rôznych scenároch otepľovania a vysušovania.

Východisko a vedecká otázka

Vzťahy medzi rastlinami a opeľovačmi sú nevyhnutné pre poľnohospodársku produktivitu i fungovanie ekosystémov — no podľa autorov sú dôsledky klimatickej zmeny na potravinové zdroje včiel na kontinentálnej úrovni stále slabo zmapované. Predchádzajúce projekcie odhadujú, že do roku 2050 môže byť na pokraji vyhynutia 3 – 21 % endemických rastlinných druhov v Európe; pri prísnejších scenároch sa do roku 2080 stane kriticky ohrozených 22 % všetkých druhov a 2 % vyhynie. Autori si položili otázku: aký konkrétny vplyv má kombinácia otepľovania a vysušovania na rozmanitosť kvetinových zdrojov, ktoré včely reálne zberajú?

Metodika

Vzorkovanie prebehlo medzi 1. májom a 27. augustom 2023 v dvojtýždňovej frekvencii (9 zberových kôl). Sieť pokrývala všetkých 27 členských štátov EÚ vrátane stredomorských ostrovov (Cyprus, Malta, Korzika, Chios, Kréta, Lesbos, Samos). Z 310 včelníc sa pomocou štandardných peľochytných pascí nazbieralo 2 500 vzoriek peľu.

Identifikácia rastlín prebehla cez DNA metabarcoding regiónu ITS2 — metóda umožňuje rozlíšiť stovky druhov rastlín z jednej vzorky peľu. Autori identifikovali viac ako 200 rastlinných taxónov. Na modelovanie využili kernel density estimation pre druhovo špecifické klimatické odozvy a percentilovú exceedance analýzu pri scenároch otepľovania o 0 – 5 °C a poklesu zrážok o 0 – 50 mm. Klimatické dáta pochádzali z mesačného mriežkového datasetu CRU TS4.08 s rozlíšením 0,5°.

Výsledky

Kľúčové zistenia:

• Diverzita peľu vrcholí v stredných zemepisných šírkach (Stredná Európa), pričom je vyššia v neskorom lete (júl – august) než na jar. Toto je v rozpore s predpokladom, že najviac kvitnutia je na jar.
• Plodinový peľ tvorí v priemere len 19 % vzoriek (rozsah 0 – 50 %) — primárnym zdrojom potravy včiel naprieč Európou sú teda divé rastliny, nie plodiny.
• V stredomorských lokalitách (Cyprus, Kréta, Malta) je už pri oteplení o 1 °C ohrozených približne 50 % súčasných peľových zdrojov včiel.
• Pri oteplení o 5 °C južná Európa stráca väčšinu peľových zdrojov počas celej vegetačnej sezóny.
• Historické otepľovanie: Južná Európa sa za posledných 50 rokov oteplila o 1,8 °C, stredná Európa o 1,6 °C, severná Európa o 0,2 °C.
• Pokles zrážok o 50 mm výrazne zvyšuje riziko vo všetkých zemepisných šírkach — s najsilnejším efektom v južnej Európe (leto) a severnej Európe (jar).
• Kritické prahy sa dosahujú, keď teplota prekročí 90. percentil druhu a zrážky klesnú pod 10. percentil.
• Sezónna zraniteľnosť: Južná Európa najzraniteľnejšia v lete; severná Európa v neskorej jari a začiatkom leta — kombinácia otepľovania a vysušovania v týchto oknách výrazne znižuje rezistenciu aj odolnosť (rezilienciu) opeľovacieho systému.

Mechanizmus

Dostupnosť kvetinových zdrojov je tesne previazaná s regionálnymi teplotnými a zrážkovými režimami. Keď teploty presiahnu druhovo špecifické tepelné prahy a zrážky klesnú pod požiadavky na vlhkosť, rastliny prestávajú prosperovať. Kompenzácia zmenami v zložení rastlinných spoločenstiev, fenologickými posunmi alebo posunmi areálov severnejšie a do vyšších nadmorských výšok zvládne malé klimatické zmeny — pri kombinácii otepľovania a vysušovania však tieto rezilienčné mechanizmy zlyhávajú, predovšetkým v stredomorských regiónoch.

Autori opisujú, že keď oba stresory prichádzajú spolu, „potenciál reziliencie cez časové alebo priestorové tlmenie (buffering) je výrazne obmedzený“. Včelstvo so zníženou peľovou diverzitou má slabšiu výživu, oslabenú imunitu a vyššiu zraniteľnosť voči parazitom a patogénom.

Limity a obmedzenia

• Analýza zachytáva iba peľ, ktorý zbierajú včely medonosné — môže podhodnocovať rezilienciu pochádzajúcu z rastlín, ktoré včely nepreferujú alebo z modelu chýbajú.
• Diverzitné výpočty zaobchádzajú so všetkými taxónmi rovnako, bez ohľadu na nutričnú kvalitu alebo preferenciu pri zbere — preferované a nepreferované druhy prispievajú k reziliencii rovnako, čo môže rezilienciu nadhodnocovať.
• Modelovanie vychádza z priemerných ročných zrážok a neberie do úvahy krátkodobé extrémne zrážkové udalosti, ktoré môžu mať nemodelované dopady.

Rastúce teploty a klesajúce zrážky znižujú diverzitu potravných zdrojov v celej Európe a posúvajú mnohé rastliny za kritické hranice.
— Andreia Quaresma et al., abstract

Keď sa otepľovanie a vysušovanie stretnú, potenciál rezilencie prostredníctvom časového alebo priestorového bufferingu je výrazne obmedzený.
— Andreia Quaresma et al., abstract

DOI: 10.1038/s41467-025-68085-6
Časopis: Nature Communications, Vol. 17, Article 1331 (2026)
Autori: Andreia Quaresma, Johannes M. Baveco, Robert Brodschneider, Willem Bastiaan Buddendorf, Norman L. Carreck, Kristina Gratzer, Fani Hatjina, Ole Kilpinen, Ivo Roessink, Flemming Vejsnaes, Jozef van der Steen, M. Alice Pinto, Alexander Keller (zodpovedný autor)