Čaj v Indii: 20 rokov porovnávania konvenčného, ekologického a biodynamického hospodárenia

Čaj patrí medzi najčastejšie pité nápoje na svete. Spôsoby jeho pestovania sa za posledné storočie výrazne zmenili, k lepšiemu aj k horšiemu. Konvenčné a priemyselné hospodárenie láka pestovateľov, ktorí hľadajú produktivitu a rýchly zisk. Iní prešli na ekologické a biodynamické hospodárenie. Reagujú tak na rastúci dopyt zákazníkov po výrobkoch, ktoré vnímajú ako šetrné k prírode a kvalitné aj chuťou.

India je druhým najväčším producentom čaju na svete, hneď po Číne. Ročne vyprodukuje viac ako 1,4 milióna ton čaju, čo je približne 20 % až 25 % svetovej produkcie. Na rozdiel od iných veľkých producentov však väčšinu čaju spotrebuje sama. Doma sa vypije približne 70 % až 80 % produkcie, najmä v podobe obľúbeného čaju chai. Je to sladený čierny čaj varený s mliekom a korením. K najznámejším indickým čajom patria čaje z oblastí Dárdžiling, Ásam a Nílgiri.

V Indii sa od 90. rokov výrazne rozšírilo aj biodynamické hospodárenie. Dnes má krajina viac ako 100 000 takýchto pestovateľov. Priekopnícku úlohu v prechode indického poľnohospodárstva má Kérala, tropický štát na juhu Indie. Vyznačuje sa silnou politickou podporou a zameraním na plodiny s vysokou hodnotou. Rozvoj biodynamického hospodárenia je súčasťou vládnej stratégie, ktorej cieľom je 100-percentné ekologické poľnohospodárstvo. Od tohto cieľa je štát zatiaľ ďaleko.

V Kérale uskutočnila nadácia UPASI Tea Research Foundation dlhodobý pokus. Porovnávala v ňom konvenčný, ekologický a biodynamický systém hospodárenia. Pokus sa začal v roku 2002 a nedávno vyšli výsledky po 20 rokoch. Prinášajú nové údaje o tom, ako tieto systémy ovplyvňujú pôdny mikrobióm, zdravie pôdy a úrody.

Dlhodobý pokus

Pokus založili v roku 2002 na čajovej plantáži v pohorí High Ranges v okrese Idukki, v nadmorskej výške 1 452 m. Každý z troch systémov mal jednu parcelu s približne 500 čajovými kríkmi. Pokus nemal opakovania.

Konvenčný systém dostával priemyselné hnojivá a mikroživiny postrekom na listy. Používali sa v ňom aj pesticídy, fungicídy a herbicídy podľa odporúčaní UPASI. Ekologická parcela dostávala organické vstupy vrátane 10 t kompostu na hektár. Proti škodcom a chorobám sa na nej použili prípravky povolené v ekologickom poľnohospodárstve.

Biodynamická parcela dostávala tiež 10 t kompostu na hektár. Navyše dostávala biodynamické preparáty roháčik (BD 500), kremenáčik (BD 501) a preparát z kravského trusu (Cow Pat Pit, CPP). Aplikovali sa podľa odporúčaní Biodynamickej asociácie Indie (BDAI) a podľa biodynamického kalendára. Na ekologickej a biodynamickej parcele sa burina odstraňovala ručne.

Výskumníci sledovali tri hlavné skupiny ukazovateľov. Úrodnosť pôdy a jej fyzikálno-chemické vlastnosti zmerali pred začiatkom pokusu a znova po 20 rokoch. Sledovali napríklad pH, organickú hmotu, fosfor, draslík, vápnik a horčík. Pôdne mikroorganizmy sledovali každý rok od roku 2002 do roku 2022. Úrodu hodnotili podľa množstva hotového čaju z hektára.

Rozdielne účinky na úrodnosť pôdy a pôdny mikrobióm

Po 20 rokoch sa vo všetkých troch systémoch zlepšilo viacero ukazovateľov úrodnosti pôdy. Pri jednotlivých prvkoch sa však systémy líšili. Výrazne sa zvýšil obsah organickej hmoty aj viacerých minerálnych prvkov. Ekologický systém mal najviac organickej hmoty, draslíka a vápnika. Biodynamický systém mal najvyšší obsah horčíka.

Rozdiely sa ukázali aj v pôdnych mikroorganizmoch. Na začiatku pokusu mal často najväčšie populácie ekologický systém. Biodynamický systém však pri viacerých skupinách mikroorganizmov postupne získal náskok. V roku 2022 mal najväčšiu celkovú populáciu baktérií.

Autori preto usudzujú, že ekologický aj biodynamický systém vo všeobecnosti podporujú prospešné mikroorganizmy viac ako konvenčný. Pri biodynamickom hospodárení boli tieto účinky pri niektorých skupinách mikroorganizmov obzvlášť trvalé.

Stredná úroveň úrody pri biodynamickom hospodárení

Za všetky cykly rezu v rokoch 2002 – 2022 dosiahol najvyššiu celkovú úrodu konvenčný systém. Dal 50 746 kg hotového čaju na hektár. Biodynamický systém dosiahol 45 062 kg/ha. To je o 18,83 % viac ako ekologický systém, ktorý skončil posledný s 37 922 kg/ha. Rozdiely medzi tromi systémami boli štatisticky významné.

Nižšiu úrodu ekologického a biodynamického systému pripisujú autori najmä väčšiemu tlaku buriny. K nižšej úrode prispelo aj pomalšie uvoľňovanie živín a častejší výskyt niektorých škodcov a chorôb. Priemyselné hnojivá v konvenčnom systéme naopak dodávajú ľahko dostupné živiny. Tým podporujú rast a produkciu.

Po 20 rokoch sledovania sa biodynamické hospodárenie javí ako vyvážený systém. Dosahuje úrody blízke konvenčnému systému a zároveň podporuje zdravie pôdy a dlhodobú udržateľnosť. Nižšiu úrodu oproti konvenčnému systému z veľkej časti vyrovnáva vyššia hodnota kvalitnejších výrobkov, ktoré zodpovedajú očakávaniam zákazníkov.

Autor pôvodného článku: Martin Quantin, sektion-landwirtschaft.org