Klimaticky odolné poľnohospodárstvo: čo pomáha farmám prežiť extrémy

Jún 2026 bol najteplejším zaznamenaným júnom v západnej Európe a druhým najteplejším na svete. Zmena klímy je realitou, ktorá je každý rok hmatateľnejšia a má pre poľnohospodárstvo významné, niekedy až katastrofické dôsledky. Vlny horúčav, ktoré v Európe miestami presahujú 40 °C, sprevádzajú dlhotrvajúce suchá; inde prívalové dažde spôsobujú záplavy a zosuvy pôdy. Autor Martin Quantin zo Sekcie pre poľnohospodárstvo pri Goetheane píše, že bez ohľadu na kontinent či produkčný systém dnes všetci farmári čelia rovnakej otázke: ako spraviť farmu odolnejšou voči klimatickým rizikám?

Pozorovania z praxe aj rastúci objem vedeckých prác naznačujú, že postupy rozvinuté v agroekológii, ekologickom pestovaní a biodynamike dokážu zmierniť dopady týchto výkyvov (Altieri et al., 2015; Santoni et al., 2022; Rigolot & Quantin, 2022). Spoločné majú to, že sa sústreďujú na odolnosť agroekosystému, nie na maximálny krátkodobý výkon.

Diverzifikácia produkčných systémov

Prvým kľúčom k odolnosti je diverzifikácia. Kombinácia poľných plodín, chovu zvierat, ovocinárstva, zeleninárstva a poloprírodných plôch (živé ploty, lúky, rybníky či remízky) zvyšuje počet prospešných interakcií medzi zložkami farmy. Stromy poskytujú tieň citlivým plodinám aj zvieratám a obmedzujú vysušujúci účinok vetra; ich korene prehľadávajú rôzne hĺbky pôdy, zlepšujú jej schopnosť zadržiavať vodu a spevňujú ju. Plodiny nereagujú na extrémy rovnako, a tak ich rôznorodosť znižuje riziko súčasných strát a rozkladá produkciu v čase.

Tento prístup sa zhoduje s biodynamickým poňatím „farmy ako organizmu“, ako aj s princípmi agrolesníctva, permakultúry a syntropného pestovania (Jacobi et al., 2025). Diverzifikované systémy navyše produkujú viac biomasy a podporujú ukladanie uhlíka v pôde.

Pôda bohatá na humus zadrží vodu a udrží úrodnosť

Druhý kľúč leží pod nohami. Humus nie je len zásobárňou uhlíka, ale aj architektom štruktúry pôdy. Novšie práce Alessandra Piccola ukazujú, že humifikované zlúčeniny sa tesne viažu s minerálnymi časticami a tvoria zvlášť stabilné organicko-minerálne komplexy (Piccolo & Drosos, 2025). Takáto štruktúra podporuje vznik agregátov odolných voči erózii a zároveň vytvára pórovitú sieť schopnú účinne zadržiavať a rozvádzať vodu v pôdnom profile. Kvalitný, aktívny humus vzniká najlepšie v živých pôdach bohatých na mikroorganizmy — pretože práve mikrobiálny život produkuje kvalitný humus.

Humus tak pôsobí ako regulátor vody: zlepšuje vsakovanie dažďa, znižuje odtok a zvyšuje zásobu vody dostupnú rastlinám počas suchých období. Použitie biodynamických preparátov, najmä rohového hnoja (500 a 500P) a kompostových preparátov (502 až 507), pomáha stimulovať mikrobiálnu aktivitu v pôde a rozvoj organickej hmoty vo forme humusu. Dôkazy pribúdajú vo Francúzsku (Zappellini et al., 2022), Švajčiarsku (Krause et al., 2022), Taliansku (Mazzei et al., 2024), Nemecku (Milke et al., 2021) aj v Egypte (Harm, 2025).

Prirodzená odolnosť rastlín?

Ďalší krok možno urobiť, ak si samotné rastliny vybudujú väčšiu schopnosť adaptovať sa na stresy spojené so zmenou klímy — teplo, sucho, salinitu či choroby. Vo vinohradníctve francúzski výskumníci ukázali, že odozvy rastlín na klimatický stres a napadnutie patogénmi sa líšia podľa spôsobu pestovania: viniče pestované biodynamicky vykazovali väčšiu plasticitu odozvy než viniče z konvenčného pestovania (Soustre-Gacougnolle et al., 2018).

Medzi faktormi, ktoré k tomu môžu prispievať, je zvlášť zaujímavý preparát roháčik (501). Nedávne štúdie ukazujú, že dokáže ovplyvniť fyziologickú aktivitu listov, najmä fotosyntézu a niektoré mechanizmy stresovej odozvy (Pettinelli et al., 2023). Žiadny jednotlivý biodynamický preparát však sám osebe nie je riešením výziev, ktoré prináša zmena klímy — je to súdržnosť celého systému hospodárenia, čo postupne posilňuje schopnosť pôd a rastlín zvládať narušenia.

Autor pôvodného článku: Martin Quantin, sektion-landwirtschaft.org