Ako sa biodynamická farma pripravuje na extrémne suchá

Švajčiarska farma Katzhof v kantóne Lucern ukazuje, ako sa dá poľnohospodárstvo cielene pripraviť na dlhé suchá a ďalšie prejavy extrémneho počasia. Claudia Meierhansová a Markus Schwegler, ktorí hospodária na tejto biodynamickej farme s certifikátom Demeter v obci Richenthal, hľadajú nové cesty, ako svoju pôdu a plodiny posilniť voči zmene klímy.

Situácia je dnes na mnohých miestach rovnaká: pôdu spáli slnko, vyschne a stvrdne ako betón. Keď potom konečne príde dážď v podobe prudkej letnej búrky, väčšina dlho očakávanej vody sa nestihne vsiaknuť a odtečie po povrchu do kanalizácie. Na Katzhofe to však funguje inak. „Neexistuje jediné zázračné riešenie, ktoré by dokázalo dostať dôsledky zmeny klímy pod kontrolu. Spoliehame sa na súhru rôznych prvkov,“ vysvetľuje Markus Schwegler.

Zadržiavanie a ukladanie vody

Ich stratégia stojí na troch pilieroch: cielenom hospodárení s vodou, permakultúre a zdravej, odolnej pôde. Keď prameň na farme začal počas suchých rokov dávať výrazne menej vody, manželia celý systém hospodárenia s vodou prepracovali. Jeho jadrom je takzvaný Keyline dizajn: na vyššie položených poliach sa povrchová voda zbiera kanálmi vedenými pozdĺž vrstevníc a odvádza sa do zásobnej nádrže. Počas sucha je táto voda k dispozícii na zavlažovanie zeleniny.

Zeleninové záhony sú založené ako pruhy široké 75 cm, ktoré sa striedajú s trvalo zatrávnenými chodníkmi a kopírujú vrstevnice. Vodou z nádrže sa dajú polievať aj stromy vysadené v agrolesníckom systéme pozdĺž vodných kanálov. „Dostatočná kapacita na uskladnenie vody je pre našu zeleninu nevyhnutná. V najbližších rokoch do nej budeme ďalej investovať,“ hovorí Schwegler.

Mimoriadne horúce leto roku 2026 je prvou veľkou skúškou nového systému. Do konca júla farma zaznamenala o 50 % menej zrážok, než bol priemer za rovnaké obdobie v predchádzajúcich 11 rokoch. „Extrémne sucho potvrdzuje, že sme na správnej ceste. Ale ani najlepší systém hospodárenia s vodou nie je nič platný, keď voda nie je. V tomto smere sme na tom rovnako ako všetci ostatní: naliehavo potrebujeme dážď,“ dodáva.

Napodobniť prírodu

Druhým pilierom je permakultúra, ktorá sa inšpiruje prírodnými ekosystémami a sústreďuje sa na šetrné hospodárenie s pôdou, budovanie humusu a začlenenie stromov, kríkov a pestrých zmiešaných kultúr. Schwegler vysadil na poliach gaštany a bazu. Stromy majú časom poskytovať tieň a znižovať rýchlosť vetra, aby pôda príliš nevysychala a neodnášalo ju. „Keď sa obzriem späť, myslím, že sme stromy mali vysadiť oveľa skôr. Sú stále primalé na to, aby dávali tieň a naplno rozvinuli svoj priaznivý vplyv na miestnu klímu. Naopak, musím ich zalievať, aby sucho prežili,“ priznáva.

Humus zadrží vodu

Osobitný dôraz kladie Schwegler na budovanie odolnej pôdy. Na Katzhofe sa pôda obrába čo najšetrnejšie a po celý rok zostáva pokrytá organickým materiálom. Vďaka tomu rastie obsah humusu, takže pôda dokáže počas sucha udržať viac vody a dlhšie zadržiavať vlhkosť. V ďalších rokoch sa chce ešte viac venovať biodynamickému preparátu z rohového hnoja a biodynamickému kompostovaniu. „Humus má v takýchto situáciách, keď čelíme extrémnym podmienkam, neuveriteľnú hodnotu,“ je presvedčený.

Pre Markusa Schweglera je rozmanitosť ústrednou hodnotou odolnosti: rozmanitosť v pôde, na poliach aj v opatreniach na prispôsobenie sa klíme.

Sucho posledných týždňov medzitým silno zaťažuje rastliny aj zvieratá. Kritické je najmä to, že tráva pre nedostatok vody takmer prestala rásť, a tak sa vzácneho krmiva nedostáva ani teraz, ani na nadchádzajúcu zimu. Výroba sena na zimné zásoby sa prakticky zastavila. Vzhľadom na napätú situáciu rozhodla smernicová komisia Demeter Švajčiarsko pre rastlinnú výrobu dočasne zvýšiť povolený podiel nakupovaného krmiva. Podľa štandardov Demeter je nákup ekologického krmiva bežne obmedzený na 20 % celkového množstva; dočasne teraz možno dokúpiť až 40 % ekologického krmiva a navyše až 10 % konvenčného, pričom celkový podiel nakupovaného krmiva je obmedzený na najviac 50 %.

Autor pôvodného článku: Patrick Schellenberg, sektion-landwirtschaft.org