Krátke riadené spásanie zvýšilo príjem uhlíka a lepšie využitie vody na fungujúcom ranči

Tím z USA dva roky meral, ako krátke riadené spásanie mení bilanciu uhlíka na prérii. Štúdiu vedenú Rebeccou Lee Phillips (Ecological Insights, Severná Dakota) uverejnil 7. októbra 2026 časopis Scientific Reports. Na projekte spolupracovali vedci, ranč, firmy aj ochranárske organizácie. Výskum prebiehal od mája 2023 do mája 2025 na súkromnom dobytkárskom ranči Heaton Home Ranch pri McKenzie v Severnej Dakote.

Vedci porovnali dve susedné pastviny po 20 ha na pôvodnej prérii. Jednu riadene spásal dobytok, druhá zostala bez zvierat. Spásaná pastvina bola rozdelená na menšie oplôtky s rozlohou 4 – 5 ha. Každý oplôtok spásalo raz za rok asi 150 kráv s teľatami, a to iba 24 – 48 hodín. Zvieratá presunuli ďalej, keď zjedli približne polovicu listovej plochy. Potom mal oplôtok čas na oddych a zotavenie. Oplôtky sa spásali postupne: na jar, na začiatku leta, koncom leta a na jeseň.

V strede oboch pastvín stáli rovnaké meracie zostavy vo výške 2,5 m. Prístroje 20-krát za sekundu zaznamenávali, koľko oxidu uhličitého a vodnej pary pastvina prijíma a vydáva (metóda vírivej kovariancie, angl. eddy covariance). Pred spásaním a po ňom vedci strihali vzorky porastu, aby zistili, koľko trávy dobytok zjedol.

Čo zistili

Príjem uhlíka. Riadene spásaná pastvina prijala za rok takmer dvakrát viac uhlíka ako pastvina bez zvierat. Platilo to v oboch rokoch merania.

Uložený uhlík. Kravy časť uhlíka z pastviny odniesli v zjedenej tráve. Časť ho vrátili v truse a moči. Aj po tomto zúčtovaní zostalo v spásanej pastvine viac uhlíka. V prvom roku to bolo o 53 % viac než na pastvine bez zvierat, v druhom o 23 % viac.

Priebeh sezóny. Hneď po spásaní mala pastvina menej listov a denne prijímala menej uhlíka. Porast sa však postupne zotavil. Na jeseň mal viac listovej plochy ako nespásaná pastvina. Viac fotosyntetizoval a lepšie využíval vodu aj svetlo. Podľa autorov sú rastliny, ktoré sa zotavujú po spásaní, produktívnejšie a predlžujú si vegetačné obdobie. Na jeseň totiž rastliny ukladajú viac zásob do koreňov.

Voda. Spásaná pastvina vyprodukovala z rovnakého množstva vody viac biomasy. V druhom, suchšom roku prijímali obe pastviny menej uhlíka. Pokles bol však výraznejší na pastvine bez zvierat. Autori dodávajú, že zrážky ovplyvňujú príjem uhlíka silnejšie než spôsob hospodárenia.

Prečo bol druhý rok slabší. V suchšom roku dobytok zjedol o 54 % viac sušiny, hoci odstránil len o málo väčší podiel listov. Z pastviny tak odišlo viac uhlíka. Autori odhadujú, že pri rovnakom odbere ako v prvom roku by rozdiel v uloženom uhlíku medzi pastvinami v oboch rokoch pravdepodobne presiahol 50 %.

Metán. Štúdia nehodnotí uhlíkovú stopu samotných zvierat. Podľa odhadu autorov sa počas spásania na metán premenili asi 3 % uhlíka zo zjedenej trávy.

Kľúčové čísla

• takmer dvojnásobný ročný príjem uhlíka pri riadenom spásaní v oboch rokoch
• spásaná pastvina uložila 1,01 t uhlíka na hektár ročne v prvom roku a 0,37 t v druhom, o 53 % a 23 % viac ako pastvina bez zvierat
• o 14 % a 16 % lepšie využitie vody na tvorbu biomasy
• zrážky 558 mm v prvom roku a 390 mm v druhom
• dobytok zjedol 0,84 t sušiny na hektár v prvom roku a 1,29 t v druhom
• asi 3 % uhlíka zo zjedenej trávy sa zmenili na metán

Komu to pomôže

Podľa autorov je dobre riadené rotačné spásanie účinnejší nástroj na viazanie uhlíka ako kosenie. Jeho prínos však veľmi závisí od toho, ako sa hospodár prispôsobuje meniacim sa podmienkam. Pri takomto spásaní odporúčajú sledovať množstvo zjedenej biomasy alebo listovú plochu. Ak by sa porast spásol na jeseň ešte pred zotavením, prínos pre uhlík by sa znížil. Autori navrhujú odmeňovať hospodárov, ktorí takto obnovujú pastviny. Ako obmedzenie uvádzajú, že ide o jediný pokus bez opakovania na jednom ranči. Oplôtky boli navyše menšie, než aké ranče bežne používajú.
Časopis: Scientific Reports (Open Access)
Autori: Rebecca Lee Phillips, Xinhua Zhou, Haku Bo