EÚ pripravuje akčný plán pre hnojivá: spor o CBAM výnimku, AVOH volá po jednotnom rámci pre organické hnojivá

Európska komisia minulý týždeň pozvala zástupcov priemyslu hnojív a poľnohospodárov na rokovanie o akčnom pláne pre trh s hnojivami. Plán má podporiť priemyselných výrobcov, ktorí pre krízu na Blízkom východe čelia vysokým cenám zemného plynu, a zároveň riešiť reguláciu a podporu nízkouhlíkových alternatív. Cieľom je zvýšiť efektivitu využitia hnojív; farmári i výrobcovia očakávajú krátkodobé opatrenia v čase krízy aj dlhodobú stabilizáciu odvetvia.

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen minulý mesiac uviedol, že Komisia zverejní akčný plán na jar 2026. Pretrváva však nesúlad členských štátov v otázke výnimky pre hnojivá v systéme CBAM (Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hranici).

Zmena praxe v hnojení

Podľa DG AGRI (Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo) majú byť podporené riešenia zvyšujúce efektivitu — lepšie riadenie živín, prírodné organické hnojivá, precízne poľnohospodárstvo, udržateľné praktiky. Šéfka DG AGRI Elisabeth Werne uviedla, že plán má „zlepšiť dostupnosť a cenovú prijateľnosť hnojív pre farmárov" a „urýchliť prechod k dekarbonizovaným, nízkofosílnym a cirkulárnym hnojivám".

Fertilizer Europe, asociácia priemyselných výrobcov, žiada uznanie strategického významu odvetvia a „cielené, sektorovo špecifické politiky". Európsky sektor hnojív označuje za kľúčový pre potravinovú bezpečnosť, poľnohospodársku produktivitu a strategické hodnotové reťazce.

Optimálne podmienky pre výrobu

Sektor priemyselnej výroby informoval o podmienkach pre rentabilnú a pre farmárov dostupnú výrobu:

• plyn pod 30 €/MWh
• elektrina pod 50 €/MWh
• rovnaké emisné pravidlá ako majú zahraniční konkurenti

Zmena regulačných pravidiel pre organické hnojivá

O uznanie strategického významu žiadajú aj výrobcovia organických hnojív. Farm Europe podporuje investície a podporné schémy EÚ — konkurencieschopnosť, SPP, cirkulárna ekonomika, ochrana životného prostredia.

Slovenská Asociácia výrobcov organických hnojív (AVOH) združuje výrobcov nízkouhlíkových hnojív a biostimulantov. Predseda AVOH a generálny riaditeľ firmy Rokosan Štefan Szöke žiada, „aby sa spracované organické hnojivá, biostimulanty a ďalšie biobázové zdroje uznali ako strategické nástroje na znižovanie závislosti EÚ od syntetických minerálnych hnojív".

Medzi „nízkouhlíkové" hnojivá patria:

• organické hnojivá
• „zelený amoniak" — s vodíkom z elektrolýzy vody namiesto zemného plynu
• „modrý amoniak" — zo zemného plynu so zachytávaním uhlíka

V diskusiách sa objavuje aj pojem „biobázové hnojivá". Ani biobázové, ani nízkouhlíkové hnojivá zatiaľ nemajú právny štatút v legislatíve EÚ.

Organické hnojivá majú okrem nízkych emisií ďalšie benefity: zvyšovanie kvality pôdy a vody, rozvoj ekologického poľnohospodárstva, bioekonomiky a cirkulárnej ekonomiky. Ich výroba je však drahšia a bez podporných opatrení nepredstavujú lacnejšiu alternatívu; majú však kapacitu znížiť závislosť EÚ od dovozu.

Nasmerovať farmárov na domáce produkty

Fertilizer Europe argumentuje, že „lacnejší dovoz prináša krátkodobé výhody, ale oslabuje dlhodobú strategickú odolnosť EÚ" — podpora pre farmárov by mala byť cielená na produkty vyrobené v EÚ. Navrhuje opatrenia na podporu hnojív „nízkouhlíkových, z obnoviteľných zdrojov alebo získaných z prírodných minerálov", sprevádzané investíciami napríklad cez Európsky fond konkurencieschopnosti. V SPP by ich spotrebu mohli zvýšiť kvóty, daňové stimuly a podporné schémy.

Vo februári 2026 EK zrušila clá na hnojivá okrem ruských a bieloruských. Ak by schválila aj výnimku spod CBAM, postavila by domácich výrobcov do väčšej konkurenčnej nevýhody.

Podľa Fertilizer Europe môžu organické hnojivá nahradiť 3 % dusíkatých hnojív dnes, s rozvojom technológií až 33 %. Podľa AVOH by súčasné výrobné kapacity jej členov mohli Slovensku ušetriť 10 % zemného plynu.

Nejednotnosť v reguláciách

Združenia farmárov, priemyselní i organickí výrobcovia sa zhodujú, že je potrebné „odstrániť regulačné bariéry pre organické hnojivá". Súčasná legislatíva ich upravuje viacerými samostatnými nariadeniami: RENURE (spracovaný hnoj), biostimulanty, digestát.

Štefan Szöke z AVOH to formuluje takto: „Dnešná legislatíva rieši jednotlivé kategórie oddelene, neuznáva plnohodnotne strategickú úlohu spracovaných organických vstupov, stále ich reguluje skôr ako výnimku než ako strategický nástroj výživy rastlín. Súčasné iniciatívy EÚ — dodatky k nitrátovej smernici k RENURE, revízie pravidiel pre biostimulanty a digestát — predstavujú dôležitý krok, ale nie sú dostatočné na plné využitie potenciálu biobázových zdrojov živín."

AVOH navrhuje jednotný legislatívny rámec a uznanie biobázových zdrojov ako „strategických nízkorizikových zdrojov živín" — vrátane RENURE, spracovaných organických hnojív, biostimulantov, digestátu i ďalších recyklovaných zdrojov. Systém by mal mať harmonizované technické kritériá a umožniť rýchlejšie schvaľovanie produktov.

Výroba hnojív stagnuje, dovoz stúpa

Viaceré podniky v Európe v posledných mesiacoch znížili alebo zastavili výrobu. Podľa Farm Europe klesla produkcia hnojív v EÚ o 10 miliónov ton. Francúzsko dováža približne 80 % hnojív, Írsko úplne zastavilo domácu výrobu.

Duslo Šaľa pokračuje bez obmedzení; znížilo iba výrobu čpavku, ktorého má prebytok na sklade. Generálny riaditeľ Pavol Hanus podľa TASR uviedol: „Situácia nie je kritická, aj keď je dlhodobo neudržateľná."