Španielska vinica: po 20 rokoch s porastom medzi radmi má pôda dvakrát viac organickej hmoty

Nezvyčajný spôsob obhospodarovania vinohradu sa v polosuchej oblasti Španielska používa už viac ako 20 rokov. Rozdiely v pôde sú teraz viditeľné. Štúdia, ktorá vyšla v marci 2026 v časopise Frontiers in Soil Science, porovnala dva susedné vinohrady pri obci Mota del Cuervo v regióne Kastília-La Mancha. Viedol ju Juan Emilio Herranz-Luque. Pôda pod spontánnym porastom mala viac ako dvakrát toľko organickej hmoty ako pôda, ktorá sa orie.

Oba vinohrady sú vysadené odrodou Airén. Viniče sú staré približne 70 až 80 rokov. Podľa farmára sa prvý vinohrad viac ako 20 rokov nezavlažoval. Nepoužívali sa v ňom ani pesticídy vrátane fungicídov a herbicídov. Burina mohla voľne rásť v medziradí. Štúdia opisuje tento vinohrad ako plochu s minimálnym narúšaním pôdy. Počas dlhého alebo silného sucha však farmár môže celý vinohrad zorať. Šetrí tak vodu a znižuje stres viniča.

Viac organickej hmoty v oboch hĺbkach

Rozdiel sa ukázal v oboch hĺbkach. V hornej vrstve do 10 cm mala pôda pod porastom 1,74 % organickej hmoty a oraná pôda 0,83 %. To je o 109 % viac. Vo vrstve 10 až 30 cm to bolo 1,35 % oproti 0,69 %, teda o 96 % viac. Autorov prekvapil veľký nárast v hlbšej vrstve. Doterajší výskum totiž väčšinou zisťoval väčšie obohatenie pôdy bližšie k povrchu.

V roku 2023 vyšla v časopise Agriculture, Ecosystems & Environment metaanalýza Rachel Wooliver a Sindhu Jagadammy. Skúmala 49 štúdií o krycích plodinách a pôdnom organickom uhlíku. Krycie plodiny v priemere zvýšili časticový organický uhlík asi o 15 % a uhlík viazaný na minerály asi o 6 %. Nárast časticového uhlíka bol väčší v hornej vrstve do 10 cm než vo vrstve 10 až 30 cm. Autorky metaanalýzy uviedli, že reakcie uhlíka vo väčších hĺbkach treba ešte preskúmať.

Porast medzi viničom dal v priemere 4,71 t/ha biomasy. Na oranej ploche to bolo len 0,29 t/ha. Porast pokrýval asi 54 % povrchu pôdy, na oranej ploche asi 1 %. Podľa štatistického modelu rast koreňov a nadzemných častí spolu s pokryvom vysvetľuje asi dve tretiny rozdielov v organickej hmote.

Pod zemou sa líšila aj činnosť mikroorganizmov. Aktivita enzýmu β-glukozidázy, ktorý pomáha rozkladať rastlinné zvyšky, sa vo vrchnej vrstve takmer zdvojnásobila. Výrazne vyššia bola aj aktivita dehydrogenázy, ktorá je všeobecným ukazovateľom mikrobiálnej činnosti. Napriek tomu bola aktivita β-glukozidázy na oboch plochách pod rozsahom bežným pre stredomorské orné pôdy. Štúdia preň uvádza 5 až 35 mU/g vo vrchnej vrstve. Nízku aktivitu na oboch plochách výskumníci vysvetľujú trvalým vplyvom poľnohospodárskeho využívania na biologické fungovanie pôdy, a to napriek rozdielom spojeným s porastom.

Rozdiely sa ukázali aj v hlbšej vrstve. V hĺbke 10 až 30 cm bola pórovitosť pod porastom 51,2 % a pod orbou 44,0 %. Dostupná voda dosahovala 29,6 % oproti 25,1 %. Je to nárast asi o 18 %, rozdiel však nebol štatisticky významný. Vyššiu dostupnosť vody považujú výskumníci za potenciálne dôležitú pre vinohrady v oblasti náchylnej na sucho.

Čo štúdia dokáže a čo nie

Pod porastom bol aj obsah dostupného fosforu vyšší: 19,13 mg/kg oproti 14,13 mg/kg. Ani tento rozdiel nebol štatisticky významný. Pôdy vo vinohradoch sú vápenaté a silne zásadité, s priemerným pH 8,6. V takých podmienkach môže byť fosfor pre rastliny horšie dostupný. Zráža sa totiž s vápnikom a viaže sa na povrchy minerálov bohatých na vápnik a železo. Vyšší obsah organickej hmoty súvisel s lepšou dostupnosťou fosforu. Konkrétny mechanizmus však údaje nepotvrdili. Výsledky pre dusík boli menej jasné.

Obmedzenia má aj samotné usporiadanie štúdie. Tím náhodne odobral po tri vzorky pôdy z každého z dvoch susedných vinohradov, z vrstiev 0 až 10 cm a 10 až 30 cm. Výskumníci porovnávali existujúce spôsoby hospodárenia, nie pokusne pridelené varianty. Preto štúdia nemôže dokázať, že rozdiely v pôde spôsobil iba porast. Plocha s porastom navyše nebola úplne bez orby, keďže farmár ju pri dlhom alebo silnom suchu môže zorať. Štúdia neuvádza ani úrodu hrozna. Nedá sa teda posúdiť, či rozdiely v pôde sprevádzala aj zmena úrodnosti viniča.

Mnohí vinohradníci v polosuchých oblastiach sa obávajú, že porast medzi radmi bude s viničom súperiť o vodu. Platí to najmä pri mladých vinohradoch. Podľa výskumníkov brzdí zavádzanie porastov v nezavlažovaných vinohradoch aj nedostatok vedomostí a skúseností s ich ošetrovaním. Autori tvrdia, že hospodárenie vo vinohrade by malo zostať pružné. Extrémne počasie, napríklad sucho a horúčavy, si totiž môže vyžiadať úpravy, ktoré znížia vodný stres viniča.

Autor pôvodného článku: HT US Desk, hindustantimes.com