Poľnohospodárstvo budúcnosti: ako agrolesníctvo pomáha proti klimatickej kríze

Stromy a kry rastúce na poliach, pod nimi svetlo a tieň pre rastliny aj zvieratá. Tak by mohlo vyzerať poľnohospodárstvo budúcnosti. Jedna farmárka už takto v klimatickej kríze zbiera prvé plody.

Keď Lilly Schmidtlein kráča v gumákoch po tráve na svojom poli, srší energiou. Akoby vnímala každé steblo, každý ker a každý strom. O každom vie povedať, prečo ho zasadila práve na toto miesto. Ríbezľa rastie pod jabloňou, lieska v polotieni topoľa, okrasný dulovec vedľa vŕby. Pod nimi jahody, slnečnice a bylinky ako šalvia a palina. Všetko sa darí, zdanlivo bez ladu a skladu.

To, čo pôsobí divoko, má však systém. Volá sa agrolesníctvo. Takto hospodári 35-ročná farmárka z obce Kleinsendelbach v okrese Forchheim severne od Norimbergu. Poľnohospodárstvu sa venuje popri inom zamestnaní. Agrolesníctvo znamená, že sa stromy alebo kry kombinujú s poľnými plodinami alebo pasúcimi sa zvieratami na tej istej ploche. Podľa Schmidtlein je to metóda s budúcnosťou, najmä v čase klimatickej krízy.

Začala s tým len pred ôsmimi rokmi. Vtedy sa jej vraj mnohí vysmievali, hovorí vedúca farmy „Hof vErde“. Statok je v rukách rodiny už celé generácie.

„Teraz už vidno prvé výsledky a tie samy presvedčia,“ hovorí Schmidtlein. Nemyslí tým len bobuľové kry, ovocné stromy či bylinky. Tie pokrývajú pôdu a udržiavajú ju vlhkú, takže ich takmer nikdy nemusí polievať. „Suchá a prívalové dažde nás takmer nezasahujú, ani krupobitie plodinám veľmi neškodí.“ Stromy plochu ochladzujú, hovorí v tieni topoľa a ukazuje na susednú lúku. Tam býva v lete často 30 °C aj viac.

Piesočné búrky a nedozreté plody ako následok

„Agrolesníctvo môže v čase klimatickej zmeny veľa dokázať. Je možné, že v niektorých oblastiach už v budúcnosti pestovanie poľných plodín inak ani nebude možné.“
— Frank Burger, Bavorský krajinský ústav pre les a lesné hospodárstvo vo Freisingu

Napríklad v Dolných Frankoch už toto leto na poliach a vo viniciach niektoré plody pre sucho jednoducho nedozreli, hovorí vedec.

Farmári v Hornom Bavorsku sú podľa Burgera klimaticky na tom lepšie, pretože majú za chrbtom Alpy. No všade, kde sa pri pozemkových úpravách vyrúbalo veľa stromov, sa to dnes doslova vracia v podobe piesočných búrok. Živé ploty naopak brzdia vietor a stromy vytvárajú strechu, vysvetľuje Burger. Stromy navyše zadržiavajú vodu v krajine a viažu uhlík v pôde. Prospech má aj príroda: poľnohospodárstvo bohaté na druhy priťahuje množstvo živočíchov.

„V krajine so stromami, kde sa môžem prechádzať, sa aj ako človek cítim lepšie,“ dodáva Burger.

Výhody metódy ďaleko prevažujú nad nevýhodami. Veľká časť práce je však ručná a náročná, hovorí Schmidtlein. V prvých rokoch stačí úroda len na vlastnú spotrebu a spočiatku sa nič nezarobí. „Nakoniec nás však úroda odmení úžasnou chuťou,“ hovorí spokojne.

Na neznámu pôdu sa púšťa len pár idealistov

Okrem tradičných lúčnych ovocných sadov a prastarých živých plotov je tento model zatiaľ zriedkavý. V celom Nemecku je podľa Odborného zväzu pre agrolesníctvo približne 240 takýchto polí. Burger potvrdzuje, že sa agrolesníctvu doteraz venujú najmä idealisti. Sú to napríklad ekologickí farmári, ktorí chcú na svoje polia vrátiť užitočné živočíchy. Iní pestujú cenné drevo na predaj alebo získavajú energiu z rýchlorastúcich stromov.

„Teoreticky to však môže robiť každý farmár. Je to, samozrejme, neprebádané územie, veľmi zložitá vec. Človek si musí dať poradiť a prekonať všetky byrokratické prekážky.“
— Frank Burger, Bavorský krajinský ústav pre les a lesné hospodárstvo

Lilly Schmidtlein, jej rodina, priatelia a dobrovoľní pomocníci sú už ďalej. Táto odborníčka na agrolesníctvo dnes školí začiatočníkov po celej Európe. Vedie aj kurzy ďalšieho vzdelávania a angažuje sa v politike.

„Pôda, na ktorej stojím, ma živí. Nedokážem so svojím svedomím zniesť, že ničíme základ nášho života. Ani by som už nechcela žiť inak.“
— Lilly Schmidtlein, vyštudovaná sociálna ekonómka a vedúca farmy Hof vErde

Autor pôvodného článku: epd, sonntagsblatt.de