Etiópska iniciatíva Green Legacy zvyšuje zásoby uhlíka naprieč krajinami

V časopise Scientific Reports vyšla 14. júla 2026 štúdia etiópskeho tímu (Mengistu a kol.), ktorá vyhodnotila iniciatívu Green Legacy (GLI) — rozsiahly národný program obnovy krajiny výsadbou stromov. Autori posudzovali, ako obnovné zásahy ovplyvňujú hromadenie biomasy a sekvestráciu oxidu uhličitého naprieč rôznymi typmi krajiny. (Poznámka: prepis vychádza z verejne dostupného abstraktu a kľúčových kvantitatívnych zistení štúdie.)

Východisko a vedecká otázka

Etiópia čelí odlesňovaniu a degradácii pôdy a iniciatíva Green Legacy sa stala jedným z najambicióznejších programov výsadby stromov na svete. Kľúčovou otázkou bolo, do akej miery jednotlivé typy obnovných zásahov a druhové zloženie prispievajú k zásobám uhlíka a sekvestrácii CO₂ — teda ktoré systémy a druhy prinášajú najväčší klimatický úžitok.

Metodika

Výskumníci merali 8 209 rastlín 90 druhov v 21 okresoch naprieč rozmanitými krajinami a agroekologickými zónami. Posudzovali hromadenie biomasy aj sekvestráciu oxidu uhličitého a porovnávali rôzne typy využitia pôdy vrátane agrolesníckych systémov. Sledovali vzťah medzi zásobami uhlíka a premennými ako priemer kmeňa, druhové zloženie, región a spôsob manažmentu, pričom sekvestračný potenciál vyhodnocovali na úrovni jednotlivých druhov aj celých systémov a osobitne porovnávali výkon pôvodných a nepôvodných druhov.

Výsledky

Agrolesnícke systémy dosiahli najvyššie zásoby uhlíka na úrovni 133,74 Mg ha⁻¹. Najväčší sekvestračný potenciál mal druh Afrocarpus falcatus s približne 308 Mg C ha⁻¹. Sekvestrácia uhlíka silno korelovala s priemerom kmeňa stromu (R² = 0,94). Pôvodné druhy prekonali nepôvodné. Druhové zloženie vysvetlilo 56 % variability v zásobách uhlíka, kým región, typ využitia pôdy a manažment spolu vysvetlili len 6 %. Zistenia poukazujú na to, že o výsledku programu z hľadiska uhlíka rozhoduje predovšetkým to, aké druhy sa vysadia a ako vyrastú do veľkosti, nie región či administratívne zaradenie plochy.

Mechanizmus

Silná väzba medzi priemerom kmeňa a sekvestráciou (R² = 0,94) odráža, že väčšie a vzrastnejšie stromy ukladajú viac uhlíka v biomase. Dominancia druhového zloženia ako vysvetľujúceho faktora (56 %) oproti len 6 % pre región, typ využitia pôdy a manažment spolu naznačuje, že výber vhodných, najmä pôvodných druhov s vysokým rastovým a hmotnostným potenciálom (napríklad Afrocarpus falcatus) je pre klimatický prínos rozhodujúcejší než lokalita alebo administratívne zaradenie. Agrolesnícke systémy spájajúce stromy s poľnohospodárskou krajinou pritom dosahujú najvyššie zásoby uhlíka spomedzi porovnávaných spôsobov využitia pôdy, čo z nich robí prioritný nástroj obnovy s klimatickým prínosom.

Limity a obmedzenia

Prepis vychádza z abstraktu a hlavných kvantitatívnych zistení, keďže plný text metodiky a štatistických testov nebol v dostupnej verzii k dispozícii. Štúdia hodnotí zásoby a potenciál sekvestrácie v danom časovom priereze; dlhodobá stálosť uloženého uhlíka závisí od prežívania a manažmentu výsadieb.
Časopis: Scientific Reports (Open Access)
Autori: Dejene K. Mengistu, Hailu Terefe, Basazen F. Lakew, Abiyou Tilahun, Bogale N. Hailemariam