Agrolesníctvo zvyšuje funkčnú diverzitu a podporuje skorú reguláciu škodcov bystrušami v severnom Nemecku

V časopise Biodiversity and Conservation (Springer, ISSN 1572-9710) vyšla 21. marca 2026 štúdia s názvom „Agroforestry enhances functional trait diversity and promotes early season pest control potential of carabid beetles“ (DOI: 10.1007/s10531-026-03317-9). Autorky Viktoria Sagolla, Lukas Beule a Andreas Schuldt z Forest Nature Conservation, University of Göttingen, porovnali počas šesťmesačného obdobia od februára do júla 2022 spoločenstvá bystruší (Carabidae) v piatich spárovaných systémoch alley-cropping agrolesníctva oproti otvoreným poliam v severnom Nemecku. Štúdia s otvoreným prístupom ukazuje, že stromové rady zvyšujú taxonomickú aj funkčnú diverzitu bystruší a podporujú prirodzenú reguláciu burín a škodcov.

Východisko a vedecká otázka

Alley-cropping agrolesníctvo, ktoré integruje stromy s plodinami, ponúka udržateľný prístup k poľnohospodárstvu zvyšovaním biodiverzity a odolnosti ekosystémov. Účinky agrolesníctva na sezónne a priestorové rozšírenie článkonožcov poskytujúcich regulačné ekosystémové služby však zostávajú málo preštudované. Bystruše (Carabidae) sú hlavnými regulátormi burín a škodcov, vyskytujú sa naprieč širokým spektrom biotopov a podmienok a ich citlivosť na zmeny biotopu z nich robí ideálne indikátory účinkov agrolesníctva. Autorky kládli otázku: aký je vplyv stromových radov na hojnosť, diverzitu a funkčné roly aktívnych a prezimovaných bystruší vo vzdialenosti od radov, a v priľahlých otvorených poliach?

Metodika

Autorky vybrali päť spárovaných lokalít v severnom Nemecku, každá s agrolesníckym systémom (12 m široký rad stromov orientovaný sever–juh + 48 m široké pole) a priľahlým otvoreným poľom ako referenčný systém bez stromov, manažovaný identicky. Štyri lokality mali topoľový klon Max 1 (Populus nigra × P. maximowiczii), jedna lokalita agát biely (Robinia pseudoacacia).

Použili dva spôsoby zberu: pádové pasce na aktívne bystruše a výletové pasce na prezimované bystruše. Na každej lokalite umiestnili 30 pádových pascí (24 v agrolesníckom systéme, 6 v otvorenom poli) a 20 výletových pascí (16 + 4). Vzorkovacie body boli umiestnené v transektoch kolmých na stromové rady — v strede 12-metrového stromového radu a vo vzdialenostiach 1 m, 7 m a 24 m od okraja stromového radu smerom do plodinového pásu. Pasce boli inštalované v polovici februára a vyprázdňované mesačne až do polovice júla 2022 — päť odberových období. Konzervant: propylénglykol s vodou (1:1) s neparfumovaným detergentom.

Výsledky

Spolu zachytili 49 096 jedincov bystruší v pádových pasciach a 11 804 vo výletových pasciach. Identifikovali 122 druhov (118 v pádových, 92 vo výletových pasciach). Štyri druhy boli iba vo výletových pasciach a 30 iba v pádových, takže 72 % všetkých druhov bolo v oboch typoch pascí.

Najhojnejším druhom bol Poecilus cupreus (13 441 jedincov), tvoriaci 22 % všetkých odchytov (24 % v pádových, 15 % vo výletových pasciach). Naprieč všetkými druhmi bol jeden klasifikovaný ako ohrozený (Dolichus halensis — 94 % odchytov v agrolesníctve, vrátane 39 % v stromových radoch), päť ako zraniteľný (z toho tri exkluzívne v agrolesníckych systémoch) a deväť na predupozorňovacom zozname Červeného zoznamu nemeckých bystruší.

V oboch systémoch dominovali druhy otvoreného biotopu (81,5 %), za nimi druhy obývajúce oba typy biotopov (18 %), pričom lesní špecialisti tvorili iba 0,5 % všetkých odchytených jedincov. Z diétneho hľadiska prevládali karnivorné bystruše (46 %), za nimi zrnožravé (30 %) a všežravé (24 %). Veľké druhy dominovali odchytom (64 %), za nimi stredné (23 %) a malé (13 %). Z prezimovacích stratégií tvorili väčšinu (69 %) jarní rozmnožovači, jesenní 31 %.

Funkčná disperzia prezimujúcich bystruší bola významne vyššia v stromových radoch v porovnaní s otvorenými poliami. U aktívnych bystruší bola funkčná disperzia vyššia v stromových radoch a vo vzdialenosti 7 m ako v otvorených poliach. Druhová bohatosť (Hill q = 0) aktívnych bystruší bola najvyššia v stromových radoch a klesala so vzdialenosťou. Aktivitná hustota lesných druhov bola vyššia v stromových radoch ako vo všetkých ostatných vzdialenostiach.

Mechanizmus

Autorky interpretujú zistenia takto: po prvé, absencia obrábania pôdy a chemicko-syntetických pesticídov v stromových radoch je obzvlášť dôležitá pre citlivé generalistické predátory s obmedzenou disperzou — stromové rady im slúžia ako útočisko, keď sú podmienky v poliach nepriaznivé. Po druhé, agrolesnícke rady tak poskytujú dôležité prezimovacie biotopy pre jarných rozmnožovateľov, odkiaľ kolonizujú plodinové polia rýchlejšie ako z otvorených polí. Po tretie, integrácia stromov a ich podrastovej vegetácie do polí ponúka biotopy s vyššou štruktúrnou heterogenitou a časovou stabilitou ako otvorené polia bez stromov — čo podporuje široké spektrum prospešných organizmov.

Limity a obmedzenia

Štúdia sa obmedzila na päť spárovaných lokalít v severnom Nemecku počas jedného sezónneho cyklu (2022). Autorky konštatujú, že agrolesnícke štúdie sú často obmedzené krátkym časom vzorkovania a o prezimovaní generalistických predátorov je málo známe. Štúdie tiež často nemajú explicitnú priestorovú škálu ani identicky manažované otvorené polia ako referenciu, takže rozsah „spillover“ účinkov medzi stromami a plodinami zostáva nejasný.
Časopis: Biodiversity and Conservation, ročník 35, číslo 4, článok 113 (Springer Netherlands, Open Access)
Autorky: Viktoria Sagolla, Lukas Beule, Andreas Schuldt (Forest Nature Conservation, University of Göttingen, Nemecko)
Časopis: Biodiversity and Conservation, ročník 35, číslo 4, článok 113 (Springer Netherlands, Open Access)
Autori: Viktoria Sagolla, Lukas Beule, Andreas Schuldt (Forest Nature Conservation, University of Göttingen, Nemecko)