Lupinová múčka prekonáva tradičné doplnky pri pestovaní šampiňónu (Agaricus bisporus) — výnos 240,77 kg/t kompostu

Hlavné zistenie: V open-access štúdii publikovanej 5. apríla 2026 v časopise Horticulturae (vol. 12, č. 4, čl. 452) maďarský tím porovnával rastlinné a vedľajšie produkty ako alternatívu k tradičným proteínovo bohatým doplnkom kompostu pri pestovaní šampiňónu (Agaricus bisporus). Z testovaných suplementov dosiahla lupinová múčka v komerčných pull-mat skúškach výnos 240,77 kg na tonu kompostu — najvyšší výsledok zo všetkých kandidátov.

Východisko a vedecká otázka

V pestovaní bielej šampiňónovej huby (Agaricus bisporus) plní kompost úlohu kritického substrátu — poskytuje štruktúrnu aj nutričnú podporu plodnice. Pri komerčnej produkcii sa do kompostu pridávajú proteínovo bohaté doplnky (najčastejšie sójové a olejnaté pokrutiny), ktoré zvyšujú výnos. Cena a dostupnosť týchto doplnkov ich však robia logistickou aj cenovou výzvou. Tím sa preto pýtal: dokáže rastlinný alebo vedľajší produkt nahradiť konvenčný proteínový doplnok bez straty výnosu?

Metodika

Autori — Judit Bajzát, József Rácz, András Misz, Csaba Balla, Máté Vágvölgyi, Sándor Kocsubé, László Kredics, Csaba Vágvölgyi a Csaba Csutorás — pôsobia na Univerzite v Szegede (Department of Biotechnology and Microbiology), v komerčných firmách Új Champignons Ltd. a Magyar Gomba Kertész Ltd. (Budapešť), na Inštitúte farmakognózie a na Eszterházy Károly Catholic University v Egeri.

Protokol mal dva stupne. V prvom kroku — bag-based screening — testovali kandidátov ako lupinovú múčku, kukuričné peletky a ďalšie rastlinné/vedľajšie produkty oproti nesuplementovanému kompostu (kontrola). V druhom kroku tých najlepších preverili v komerčných pull-mat trialoch v reálnych podmienkach pestovateľne. Suplementy sa zároveň charakterizovali pomocou SDS-PAGE elektroforézy proteínov (kvalitatívne fingerprintovanie) na overenie, či profily proteínov korelujú s výnosom.

Kľúčové slová štúdie: Agaricus bisporus, suplementácia kompostu, výnos, SDS-PAGE, proteínové fingerprintovanie, pull-mat pestovanie, spawn-run (Phase III).

Výsledky

V bag-skúškach najväčšie nárasty výnosu oproti nesuplementovanej kontrole dosiahli lupinová múčka a kukuričné peletky. V komerčných pull-mat skúškach bola však jednoznačným víťazom lupinová múčka s výnosom 240,77 kg na tonu kompostu. Ďalšie testované doplnky síce v laboratórnych podmienkach vykazovali porovnateľné kvalitatívne profily, no ich praktická aplikácia v komerčnom systéme za touto úrovňou výnosu zaostávala.

Proteínové fingerprintovanie pomocou SDS-PAGE odhalilo odlišné pásmové vzory medzi suplementami, no za daných podmienok sa SDS-PAGE ukázalo užitočné len ako kvalitatívny screeningový nástroj pre prioritizáciu kandidátov do pestovacích trialov, nie ako samostatný prediktor výnosu.

Mechanizmus / vysvetlenie

Lupinová múčka pravdepodobne pôsobí cez kombináciu vysokého obsahu rastlinného proteínu, vyváženého aminokyselinového profilu a fyzikálnej štruktúry, ktorá nezasahuje do hydratácie kompostu počas spawn-run fázy. Autori ju identifikujú ako prakticky relevantného kandidáta na komerčnú produkciu Agaricus bisporus. Stojí za poznámku, že v reálnej pull-mat prevádzke sa rozdiely oproti laboratórnemu testovaniu prejavili — čo poukazuje na dôležitosť skorej validácie kandidátov vo fyzickom systéme, nie len na základe proteínového profilu.

Limity a obmedzenia

Štúdia bola realizovaná v jednom geografickom kontexte (Maďarsko) a v podmienkach jedného komerčného partnera. Generalizácia na iné odrody A. bisporus, na iné typy základného kompostu (slamový vs. dvojstupňový) a na iné klimatické podmienky pestovne preto vyžaduje opakovanie. SDS-PAGE ako prediktor výnosu nestačí — treba uvažovať aj o aktivite enzýmov a mikrobiálnej koprodukcii v komposte.

DOI: 10.3390/horticulturae12040452