Endofytické entomopatogénne huby menia správanie škodcov: nádej pre biologickú ochranu

V časopise Pathogens vyšla v júli 2026 prehľadová štúdia medzinárodného tímu (Hussien a kol.), ktorá syntetizuje poznatky o tom, ako endofytické entomopatogénne huby (EEPF) vytvárajú dynamický trojstranný vzťah medzi rastlinami, hubami a bylinožravcami a využívajú ho na potláčanie škodcov. Kolonizácia rastlín týmito hubami konzistentne mení správanie škodcov naprieč rôznymi plodinami.

Východisko a vedecká otázka

Entomopatogénne huby slúžia ako biologické prostriedky ochrany, pričom druhy Metarhizium a Beauveria tvoria vyše 67 % komerčných prípravkov. Ich účinnosť však obmedzujú environmentálne faktory — hostiteľská špecifickosť, citlivosť na teplotu, nároky na vlhkosť a zraniteľnosť voči UV žiareniu. Autori sa zameriavajú na to, ako rastliny kolonizované týmito hubami vytvárajú systémové potláčanie škodcov prostredníctvom mechanizmov sprostredkovaných rastlinou, a nie priamym kontaktom huby so škodcom.

Metodika

Ide o prehľadovú prácu, ktorá integruje výsledky štúdií o kolonizácii plodín endofytickými entomopatogénnymi hubami a ich vplyve na sekundárne metabolity rastlín, prchavé organické látky a správanie hmyzu. Autori syntetizujú kvantitatívne aj behaviorálne zistenia z pokusov na rôznych plodinách a hodnotia mechanistické medzery a stabilitu účinku v poľných podmienkach.

Výsledky

Kolonizácia hubou Beauveria bassiana menila zloženie metabolitov v rajčiakoch a zemiakoch a zvyšovala obsah terpenoidov a obranných látok. Zvýšený obsah fenolov v listoch Beta vulgaris kolonizovaných hubami B. bassiana alebo Beauveria varroae potláčal vývin škodcu Spodoptera littoralis znížením aktivity črevných proteáz a lipáz. EEPF výrazne menili aj profil prchavých látok: B. bassiana v kukurici zvyšovala emisie 2-etyl-1-hexanolu a (Z)-3-hexén-1-olu, no znižovala β-karyofylén a α-pinén; sladká paprika s Akanthomyces muscarius mala nižšie výdaje β-pinénu a indolu. Zmenila sa aj voľba hostiteľa a kladenie vajíčok — voška Myzus persicae uprednostňovala papriku kolonizovanú A. muscarius pred kontrolou, kým strapka Thrips tabaci uprednostňovala cibuľu bez endofytu. Z kvantitatívnych výsledkov: B. bassiana a Metarhizium anisopliae znížili populácie vošky Aphis gossypii na uhorkách o 32–35 % a B. bassiana vyvolala 3,5-násobné nahromadenie izoflavonoidu genisteínu v rajčiakoch, čo zhoršilo reprodukciu molíc.

Mechanizmus

Autori vysvetľujú účinok cez tri prepojené cesty. Po prvé, huby menia rastlinné sekundárne metabolity (terpenoidy, fenoly, izoflavonoidy), ktoré priamo zhoršujú trávenie a vývin škodcov. Po druhé, menia profil prchavých látok, ktorými rastlina komunikuje s hmyzom, čím ovplyvňujú výber hostiteľa a kladenie vajíčok. Po tretie, výsledné behaviorálne reakcie sú kontextovo závislé — podľa druhu huby, rastliny aj škodcu. Efekt je teda systémový a sprostredkovaný rastlinou, nie len priamou infekciou škodcu.

Limity a obmedzenia

Napriek rýchlemu pokroku zostávajú podľa autorov kritické medzery v pochopení mechanistického základu týchto interakcií a ich stability v poľných podmienkach. Reakcie sú kontextovo závislé, takže výsledky z jednej plodiny či dvojice huba–škodca nemožno priamo zovšeobecniť. Autori presadzujú integrovaný prístup spájajúci mikrobiálnu ekológiu, chemickú ekológiu a behaviorálnu biológiu hmyzu.
Časopis: Pathogens (Open Access)
Autori: Rana H. M. Hussien, Alexandra M. Kortsinoglou, Martyn J. Wood, Vassili N. Kouvelis, Wanissa Mellikeche, Mustapha Touray, a kolektív