Vermikompost z králičieho hnoja a kuchynského odpadu zvyšuje úrodu

Rastúce množstvo organického odpadu z domácností i poľnohospodárstva a nadmerné používanie chemických hnojív volajú po udržateľnejších spôsoboch, ako narábať so živinami. Egyptskí výskumníci ukázali, že jednou z ciest je vermikompostovanie — teda kompostovanie pomocou dážďoviek — a že na výsledku veľmi záleží, z čoho sa kompost vyrába.

Ako pokus prebiehal

Tím sledoval vermikompost pripravený z králičieho hnoja a z rastlinného a kuchynského odpadu v piatich rôznych pomeroch, od 0 do 100 % jednej či druhej suroviny. Na rozklad použili dážďovku hnojnú, druh bežne využívaný pri vermikompostovaní, a proces trval 75 až 120 dní. Hotový kompost potom v laboratórnych podmienkach aplikovali na tri plodiny — paradajky, hlávkový šalát a mrkvu — a merali jeho vplyv na rast rastlín aj na úrodnosť a vlastnosti pôdy.

Čo zistili

Vlastnosti kompostu silno záviseli od vstupnej suroviny. Vyšší podiel rastlinného a kuchynského odpadu znižoval pH, elektrickú vodivosť aj objemovú hmotnosť, no zvyšoval obsah organickej hmoty, pórovitosť a schopnosť zadržať vodu. Naopak varianty s prevahou králičieho hnoja obsahovali viac hlavných aj stopových živín. Každá surovina teda prináša niečo iné a záleží na tom, čo od kompostu farmár alebo záhradkár potrebuje.

Ako najlepšia sa celkovo ukázala vyrovnaná zmes, teda 50 % králičieho hnoja a 50 % rastlinného a kuchynského odpadu. Dosahovala ideálny pomer uhlíka a dusíka na hodnote 21, vyššiu aktivitu pôdnych enzýmov a pestrejšie spoločenstvo mikroorganizmov — všetko znaky biologicky živého, kvalitného kompostu.

Všetky varianty výrazne zvýšili úrodu oproti kontrole bez kompostu. Práve vyrovnaná zmes dala najvyššiu úrodu paradajok, vyše 10 kg/m², aj šalátu, 4,5 kg/m²; pri mrkve boli najlepšie varianty bohatšie na rastlinný odpad. Zlepšila sa aj samotná pôda — jej štruktúra, schopnosť viazať a poskytovať živiny aj mikrobiálna aktivita.

Čo z toho vyplýva

Autori uzatvárajú, že vermikompost z bežne dostupných odpadov dokáže nahradiť časť chemických hnojív, zúžitkovať odpad, ktorý by inak skončil nevyužitý, a zároveň posilniť zdravie pôdy. Zásadné je pritom správne zvoliť pomer surovín: vyrovnaná zmes hnoja a rastlinného odpadu je dobrou univerzálnou voľbou, no pre listovú zeleninu či koreňovú zeleninu sa môžu hodiť odlišné pomery. Pre malých a hobby hospodárov je to praktický návod, ako z odpadu na dvore urobiť hodnotné hnojivo.

Vermikompostovanie má oproti bežnému kompostovaniu niekoľko výhod: prebieha pri nižších teplotách, dážďovky prevzdušňujú materiál a ich tráviaci trakt obohacuje výsledok o prospešné mikroorganizmy a rastlinám dostupné živiny. Podľa autorov je tak výsledný materiál nielen hnojivom, ale aj nosičom pôdneho života. Štúdia dopĺňa rastúci objem prác, ktoré ukazujú, že cielené zúžitkovanie organického odpadu priamo na farme alebo v záhrade dokáže znížiť závislosť od priemyselných hnojív a súčasne zatvárať kolobeh živín na mieste, kde odpad vzniká.

Autor pôvodného článku: Heba G. R. Younis a kolegovia, nature.com